Keď sa týždeň končí, často sa pristihnem pri tom, ako premýšľam o tom, čo ma počas neho najviac zasiahlo, čo som si uvedomila, čo ma posunulo ďalej. Tento týždeň mi priniesol niekoľko dôležitých myšlienok, ktoré by som chcela zdieľať.
Po prvé, ticho lieči. V dnešnom uponáhľanom svete, kde nás neustále niečo rozptyľuje a tlačí do rýchleho tempa, som si uvedomila, akú obrovskú silu má chvíľa ticha. Nie je to prázdnota, ale priestor na zotavenie, na usporiadanie si myšlienok a pocitov.
Po druhé, keď ma ničí chaos a neviem už, čo je skutočné a čo len výplod mojej fantázie či predstáv, zistila som, že krátka prechádzka vonku ma dokáže opäť uzemniť. Spev vtákov, slnečné lúče, ktoré sa odrážajú od hladiny vody, vietor, ktorý víri pokojné jazero, dotyk listov, rôzne textúry, vône rastlín… všetko toto ma vráti späť k prítomnému okamihu a pokojnejšej mysli.
A po tretie, môžeme si dopriať oddych. Svet sa kvôli tomu neprestane točiť. Práve naopak – oddych je základom, bez ktorého sa nevieme hýbať ďalej. Dovoľme si ho, bez výčitiek.
Citát, ktorý ma tento týždeň držal nad vodou, hovorí:
„Terapia je drahá. Stratiť sa v lese a stať sa niečím, čo desí mestských ľudí, je zadarmo.“
A teraz malý krok, ktorý si môžeš dopriať aj ty: nájdi si aspoň jednu vec, v ktorej sa uzemníš a nájdeš svoj vnútorný pokoj.
Na záver mám pre teba otázku na víkend:
Čo ti v poslednej dobe robí radosť, aj keď len na chvíľu?
U mňa je to šálka teplej kávy na balkóne medzi bylinkami – taký malý moment pokoja, ktorý mi dobije baterky.
Prajem ti pokojný a príjemný víkend. ❤️